Víkend v Špitále

27.-30. september 2012

Náš víkend sa začal už vo štvrtok večer. Spolu s Ondrom, Mirkovým novým autom, hodinu starou ŠPZ-kou a čerstvou rakúskou dialničnou známkou vyrážame proti noci na cestu. Podľa Monikinho návodu sa nám podarilo bez blúdenia nájsť chatu v Spital-e am Pyhrn. Nevynechali sme ani platený tunel, na ktorý sme boli všetci zvedaví, čo je to za zázrak. Dorazili sme v neskorých večerných hodinách a tak nám na miestne KPČ už nezostal čas. Presnorili sme chatu, možnosti ubytovania, a rozdelili a panovali nad posteľami. Rozdelenie nebolo ideálne, na čo sme prišli v noci za hlasných zvukov spolubývajúcich.

V piatok ráno sa ukazovalo pekné počasie a tak sme sa vybrali na vyšší z dvoch okolitých kopcov, 2244 metrov vysoký Groser Pyhrgas. Vyrazili sme v plnej zostave prítomného osadenstva chaty, celkovo 15 ľudí v štyroch autách. Autá sme zaparkovali pri chate Bosruckhutte vo výške 1043 metrov. Výstup najkratšou a najstrmšou cestou nebol veru nijako ľahký ale zvládli sme ho všetci. Ba dokonca sme mali medzi sebou aj účastníka, ktorý prekonal v ten deň svoj výškový rekord. Z domáceho osadenstva nám spoločnosť robil v diaľke jeden kamzík a celkom blízko krkavce. Zostup po inej trase bol vcelku bezproblémový ale nie úplne jednoduchý. Skalnaté partie vystriedal lesný chodníček, ktorý bol miestami celkom nebezpečne šmykľavý. Pri chate Bosruckhutte sme stretli Pelého s rodinou, ktorí dorazili až v poobedňajších hodinách. Mali v pláne prejsť roklinou Vogelgesangklammm. Večer pri gitare a vínku sme si navzájom vymieňali dojmy z vydareného dňa. Pelé, Svaťa a Lenka boli nadšení roklinou a Bejka, Majka, Marienka, Miro S, Ondrej a Peter výstupom na dvojtisícovku. Všetci sme si ten deň užili dosýta.

V sobotu bolo zrána počasie horšie, ale aj napriek tomu sme to nevzdali a vybrali sme sa na túru do hôr. Rozdelili sme sa na dve skupiny: menšia skupina v počte 4 sa navliekla do lezeckých popruhov a od Bosruckhutte (1043 m.n.m.) sa vybrala na lanami istenú výstupovú cestu – ferátu na Bosruck (1992 m.n.m.). Druhú – väčšiu skupinu tvorilo 16 ľudí. Presunula sa autami do sedla Pyrnpass (954 m.n.m.), kde začíname svoj výstup na Kitzstein (1925 m.n.m.). Onedlho však začne pršať. Našťastie sa neďaleko pred nami objaví chata – Fuchsalm s verandou na ktorej je k dispozícii pivo, radler a limonáda vo fľaškách. Je tam aj otvarák, cenník (pivo 1.70) a pokladnička na peniaze. Dážď netrval veľmi dlho a my znovu lesom vyrážame do prudkého stúpania miestami na šmykľavom a rozbahnenom teréne. Predstava návratu po ďalšom možnom daždi zastavila Moniku, ktorá sa vracia domov na našu chatu. Bejka sa vybrala na samostatný pochod po lesných cestách s tým, že nás na Alme s lákavou verandou počká, keď tade pôjdeme naspäť. Stúpame ďalej, chodník je miestami šmykľavý, no počasie sa začína lepšiť. Na hrebeň už prichádzame za vcelku pekného počasia, oteplilo sa, mraky sa zdvihli a potrhali, dážď už nehrozí. Od Lahnerkogel 1854m.n.m. smerom na Kitzstein pokračuje čierne značený turistický chodník najvyššej obtiažnosti. Podľa informačnej tabule sa v exponovanom teréne vyžaduje istota kroku a schwindelfrei – voľne preložené – nemať závraty. Po občerstvení na Lahnerkogel sa postupne všetci vydávame na cestu. Členitý "chodník" je na strmom hrebeni z hľadiska možného potknutia, straty rovnáhy a následného pádu dosť nebezpečný a preto nie všetci pokračujú ďalej. Väčšina ale prichádza na 1925 metrov vysoký Kitzstein. Je tam veľmi príjemne, na slniečku si sadáme do závetria, bufetíme a užívame si perfektné výhľady. Autá v údolí sa nám zdajú ako malé blšky a mohutné stroje v kameňolome na protiľahlej strane ako mravčeky v pokusnej nádobe. Medzitým na nás z Bosrucku mávajú feratisti – Pelé, Lenka a spol., na hrebeň vystúpili z druhej strany. Pokračovanie ďalej na Bosruck naša skupina zavrhuje, náš flexibilný plán bol splnený. Tých niekoľko výškových metrov, ktoré by sme týmto výstupom získali nám za to nestálo, celkové prevýšenie (971 m) bolo aj tak o niečo vyššie ako mali Pelé a jeho skupina. A napokon, tú istú trasu by sme museli absolvovať znovu pri návrate. Na Kitzstein-e nám bolo vynikajúco, bol to prirodzený stredový bod oboch trás. A mysleli sme aj na na kamarátov čakajúcich na zostupe. Pokračovaním na Bosruck by sa do časovej nepohody dostali najmä účastníci počítajúci s večerným odchodom do Bratislavy. Postupne sme sa vydali rovnakou cestou naspäť a všetci sa znovu stretli pri spomínanom Alme. Turistickou trasou na hrebeň Bosrucku vystúpili štarťáci Majka, Marienka, Svaťa, Miro S, Ondrej a Peter.

Časť osadenstva sa večer vybralo na prieskum do mestečka. Nakukli aj do veľkého kostola, kde sa v tom čase konal koncert mužského zboru. Kratučká pieseň zanechala v nich hlboký zážitok.

Nedeľa sa niesla v znamení upratovania a odchodov, len Pelé s Lenkou ešte vystúpili na doposiaľ nezdolaný Groser Pyhrgas. Ondro im pritom robil neplateného sprievodcu.

TEXT a FOTO ML&MS

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.