Pár dní pred Vianocami – 20. decembra sme sa túlali v mraze zo Slovenska do Rakúska. Presnejšie zo zastávky spred internátu Lafranconi, cez most do Wolfstahlu, ďalej cez Konigswarte do Bergu a potom cez pole okolo cintorína vojakov padlých v roku 1916 a okolo bunkru vybudovaného v tridsiatych rokoch na ochranu Československa do Petržalky.

Schengentour

Fotky z akcie nájdete TU

Na akcii sme sa stretli štyria štarťáci – Pele, Jozef Oravec, Ctibor Páchnik a Vlado Ješko. Trasa viedla z mostu Lafranconi po červenej značke po pravom brehu Dunaja až k štátnej hranici. Ďalej v Rakúsku sme pokračovali proti toku Dunaja až ku červenej značke, ktorá prichádzala z Hainburgu a pokračovala do Wofstahlu. Odtiaľ cez plot do obory a po asfaltke na vrchol Konigswarte k rozhľadni.

Akcie sa zúčastnil aj prezident Rakúskeho klubu turistov (ÖTK), Dr. Wolfgang Nolz. Pán Nolz je štátnym tajomníkom rakúskeho ministerstva financií. Príjemný pán – v marci vraj bude mať už 67 rokov, držal svižné tempo pochodu. Pri prechode cez plot z obory k rozhľadni na Konigswarte pomáhal všetkým turistom na rebríku a pri príchode do Bergu nás všetkých usmerňoval do krčmy, do ktorej účastníkov pochodu pozval predseda KBT Peter Perhala, dôvodom boli jeho nedávne narodeniny.

Počasie bolo slnečné ale ostro mrazivé, teplota v priebehu dňa len mierne klesla z mínus desať smerom k nule. Pri zostupe z Konigswarte sme stretli aj Ivana Čonku s priateľkou. Po posedení a občerstvení v pizzérii sa Pele s Milanom Patrovičom pridali k Ivanovi a odviezli sa jeho autom domov. Ctibor, Jozef a ja sme pokračovali cez zamrznuté pole k obnovenému cintorínu z 1. svetovej vojny v Kopčanoch.

Vojnový cintorín vznikol ako doplnok vojenského lazaretu, kde ležali zväčša ťažko ranení vojaci Rakúsko-Uhorskej monarchie, ale aj iní vojaci bojujúcich strán. Podľa evidenčných listov vojakov bolo možné určiť, že na cintoríne je pochovaných v samostatných hroboch 331 mŕtvych vojakov, deviatich identifikovaných národností. Slovenská a česká národnosť nie je rozdelená, vojaci majú uvedenú spoločnú československú národnosť a je ich v cintoríne pochovaných najviac (122). Ďalšie národnosti: maďarská (53), juhoslovanská (51), rumunská (43), rakúska (16), ruská (15), talianska (11), poľská (11), nemecká (3) a u ďalších pochovaných vojakov nebola identifikovaná národnosť (6).

Vedľa vojenského cintorína je veliteľský bunker hraničného opevnenia bývalého Československa, ktorý bol postavený v tridsiatych rokoch minulého storočia. O bunker sa stará skupina nadšencov pod vedením novinára fotografa Miroslava Košírera. K cintorínu sme prišli niečo po štvrtej po obede, bola už dobrá kosa. V bunkri sme našli pána Košírera aj s partiou nadšencov, ktorí nás previedli po bunkri a urobili nám aj odbornú prednášku k dochovaným alebo získaným exponátom, ktoré sa nachádzajú v bunkri.

Text Vlado Ješko, foto Pele, Vlado Ješko a Palo Zajac