I vybral sa v Utorok 26.7.2011 odhodlaný Boris a jeho súputníci prejsť našou krajinou po Ceste hrdinov SNP. Chcete vediet, ako sa im darí? Sledujte živé spravodajstvo!

23.8.
Po 751km a 29 dnoch cesty cez celé slovensko sa výprava dostala úspešne z Duklianskeho priemyku až pod Hrad Devín!

Aktuálne spravodajstvo:

23.8.

Po 751km a 29 dnoch cesty cez celé slovensko sa výprava dostala úspešne z Duklianskeho priemyku až pod Hrad Devín!

19.8.

Dnesna etapa bola zvolena oddychovejsia, tak sa postupne dostavame do Myjavy, kde sa pripaja Adam – proviantak (len s malym poloprazdnym batozkom), doplname zasoby v batohu v miestnych obchodoch a energiu do zaludka. Cestou este zastavka na kofolku a hrrr sa na Bradlo. Tu uz netrpezlivo caka Martin, aby podporil vypravu na Stefanikovej magistrale cez karpaty.
19.8. tesne pred 17. hod. po 25 dnoch a 631km vyprava zdolava Cestu hrdinov SNP!
Nasledne zbehnutie do Brezovej pod Bradlom, kde potesil burciak a zaujala ciganska na miestnych slavnostiach, odovzdanie Adamovi 19kg prebytocnych zasob vymenou za mensie batohy a ubytovanie sa pre vypuknuvsiu burku. Zvysok cesty uz niektory presli za jeden den, takze to je uz tot za rohom….

18.8.

Pokracovanie po a popri ceskoslovenskej hranici smerom na juh. Zastavka a obcerstvenie od zuzkinho brata v dedinke Kvetna, za co su mu nesmierne vdacni a podho na Velku javorinu, najvyzsi to kopec okolia. Tu sa uziva vyhlad a pekne pocasie rozlozeny v trave. Nasledoval posledny usek na Staru myjavu a nasledne prenocovanie.

17.8.

Noc v civilizacii a hlavne uz evidentne na zapadnom slovensku blizko ciela dodala sil a elanu. Den zacina presunom autobusom do obce Chocholna-Velcice, odkial sa po zltej na cervenu magistralu. Tou na a az za hranicu s ceskom do oblasti bosace. Na Mikulcinom vrchu sa voli alternativa po zelenej spat na hranicu a na Velky Lopenik, kde sa spi na, cechmi spoplatnenej, rozhladni.

16.8.

Pod Vapecom sa sice dobre taborilo, ale cesta viedla dalej. Sice nudna lesna cesta, ale doviedla do do peknych Trencianskych Teplic. Z nich opat na kopec z ktoreho viedla blatista smyklavka do Trencina znamenajuceho opat civilizaciu. Odtialto presun vlakom do Noveho Mesta nad Vahom k "Zuzkovcom" na prespatie.

15.8.

Rano sa vyrazilo z Cicman na vrch Strazov, kde bol pokoreny posledny 1000m kopec. Nasledne Zliechov s obvyklim obcerstvenim a dalej do Koseckych Rovnych. Za nimi nasleduje asi "najuzasnejsi" usek celej medzinarodnej tray E8! Sukromny les, ktoreho vlastnik zlikvidoval znacky! Uz na zaciatku ich zastavili dvaja miestni pracovnici co im oznamili, ze dalej nejdu. Dovody su dva: Na uzemi sa nasli vzacne endemity a je to sukromny lovecky revir. Ze sa vylucuju? 😀 Kedze nikdy neviete kto s akou naladou sa tula po lese, tak radsej posluchli, a stopom sa popri dvoch rozsiahlych haciendach… pardon horarnach dostali na razcestie Haj a po zltej sa vratili pod Vapec, kde nasli utulnu s kozubom, pramenom a jazierkom.

14.8.

V Nedelu vstavame s dobrou naladou (a pre zmenu Adam so zaludocnymi problemamy) do hmly, ale rychlo sa vyjasnieva na cistomodru oblohu. Doplname vodu a razne vyrazame, co podporuje aj optimisticky smerovnik "Fackovske sedlo 6:30". Vzhladom na (ne)moznosti neskorsieho ukrytu hodnotime volbu noclahu ako vybornu! Uspesne sa vyplazime na Vysehrad a dobru pol hodinu to aj s neskutocnym vyhladom rozdychavame. Zostup do Vysehradskeho sedla dava pocitit silu slniecka a Adam s Adrianom prvy krat zvazuju ustup. Smerovnik "Hadviga 0:35" nas presvedcuje sa pobrat dalej a ostatnym optimisticku naladu. Les je evidentne rajom enduro motorkarov a kedze Pan doktor sa zase kochal, miesto po vrstevnici po znacke ideme krizom cez kopec. A cestou zistujeme, ze na smerovniku malo byt 1:35, takze moralka mierne klesa. Na Hadvige zasobovacie druzstvo predava zostavajuce zasoby a planuje ustup na Klacno. Po nevybaveni ubytovania na Fackovskom sedle a zvazeni moznosti sa k nim pridava cela vyprava. Lesnymi cestami a lukami sa vraciame do civilizacie, nastupujeme na autobus, vyprava smerom Cicmany, zasobovaci smer Zilina a Bratislava. Vyprava nakoniec sposobila rozruch v penzione v Cicmanoch vylizovanim tanierov a upelesila sa spolu s bratmi cechmi na stoloch v bufete nad Cicmanmi.

13.8.

Sobota rano v nadhernej chate s civilizacnymi vymozenostami ako kuchyna a sprcha, fornetti od uzasnych hostitelov na ranajky, kto by sa kam ponahlal… Cestou zastavka v tom jedinom pravom strede europy, vykupenie uz zavreteho obchodu a pizza v pohostinstve v Kremnickych baniach, takze realny start az o pol jednej z Kunesova. Cestou trocha bludenia, stretnutie so "Sialenym turistom" Slavom, co slape Devin – Donovaly a dorazame na Bralovu skalu s peknym vyhladom na Handlovu. Pohlad na mapu, hodinky a plan na dalsi den vsak davaju pocitit realitu a pridavame do kroku. Vybeh na Horenovo v polovicnom case a dalsie predbiehanie smerovnikov nam dava zabrat, nici Adriana a ani Zuzke nepomaha s traviacimi tazkostami. Optimisticku variantu sice neplnime, ale aj napriek doraznemu varovaniu od lesneho robotnika "Kde ste to videli o siedmej vecer ist na turu! Tu je kopa polovnikov, co si to dovolujete!" dorazame az na Styri chotare a na radu miestnych taborime pri polovnickej chate ponize razcestnika.

12.8.

Skore ranne vstavanie, dnes slapeme 11,5 hodiny a 32 km. Pomaly si zvykame na styl hore kopcom, dolu kopcom.. Cestou sa pridava Adam, dava nam skvele lokse a ine domace smakocinky! Ku koncu prechadzame sedlom Tunel, kde je kopec prevrtany starym tunelom pre pesich. Koncime na Krahuliach, kde nas v krcme caka Adrian a pivo. Spime u Jankynych znamych, robia nam vybornu spolocnost a skvele pohostenie.

11.8.

Po prespati na chatke a dokladnom prani sa k nam pridava Zuzka s cerstvymi zasobami. Jej prichod a meniny sme oslavili, dalej pokracujeme smerom na Kriznu, cesta je "kako fuj", stale hore-dole, spime v utulni zo 70-tych rokov nad Kralovou studnou.. zazila aj lepsie casy. Stretavame tu Romana, ktory slape opacny smer z Bradla na Duklu.

10.8.

Vecera v Gorali bola parada. Jakub mal genialnu Donovalsku panvicku, bravcova panenka zapekana na maslovych haluskach so syrovo-hubovou omackou. Janka brydzove halusky, Boris baraninu s haluskami a kyslou kapustou…vona baraniny ako zadymena ovciarska koliba, no proste explozia chuti! Almazia! Splendidne! Paraaada!

10.8.

Takze pocasie stale praje, rano sice boli mraciky, tesne nad nulou a vietor, ale rostrhalo sa to a zvyseok cesty bolo jasno. O 15:00 sa uz rozvalovali v travicke v Hiadelskom sedle a spokojne pozerali na mraciky, Donovaly v doline a kolibu Goral na Donovaloch…. Vsetkych pozdravuju.

9.8.

V Utorok sa asi aj pocasiu ulutilo cestovatelov a cely den ponukalo nadhernu modru oblohu, aj ked s vetrikom a vcelku chladnym vzduchom. To sa pozdavalo nielen im, ale aj nescitanemu mnozstvu dalsich ludskych tvorov, ktory od skolskych taborov, po duochodcovske kruzky zaplavili chopok i Kamennu chatu, ze vyzerali sta strapce hrozna. Preto iba rychlo gulas a buchta padli do zaludka a podho dalej smer Chata Durkova, kam aj uspesne dosli. Objavil sa jediny zadrhel v podobe rozpadnutych Borisovych topanok, ale na Donovaly by mu uz hadam aj nahradne mali dost.

8.8.

Nedelny saigon cestou na Kralovu holu zanechal svoje nasledky a ani predpoved na pondelok nebola povzbudiva, tak sa vyprava rozhodla pre navrat do doliny a presun autobusom na Trangosku a vystup na Stefanicku. Cesta aj vdaka nadvezujucim spojom bola prijemna avsak nasa Ovecka sa pocas nej odpojila. Cestou z Trangosky na Stefanicku sa vsak opatrozputalo besnenie certov a zvysny traja hrdinovia sa museli brodit kalnym potokom zmiesanym s bahnom tecucim v miestach chodnika. Avsak aj tato peripetia sa prekonala a vynahradila ju privetiva atmosfera Stefanicky.

7.8.

Na Dobsinskom kopci Zuzka vyuziva autobusovu zastavku a odchadzasa na par dni zregenerovat domov. Zvysny piati pokracujeme smer Cuntava, kde obedujeme, dalej popri prameni Hrona do Telgartu, kde sa odpaja Adam. Podarilo sa nam sem dostat dostatocne rychlo, tak po kratkom oddychu vyrazame smer Kralova hola. Cestou sa obloha roztrhne a za vetra zo vsetkych stran vyleva na nas bazeny vody. Sme radi, ze sme nakoniec dosli hore.

6.8.

Po ceste z chaty Volovec sme nabrali dalsieho pricestneho "BARANA" nasu ovecku..po veselej makacke sme sa vystverali zo Sedla Sulova az na Dobsinsky kopec,kde sme rozlozili stany s pivkami v ruke. Burka nas na stastie minula..co bude rano? Uvidime, sme pripraveni na vsetko.. DUKLISTI 270 km:-)

5.8.

Po ranajsom stretnuti s Adamom-majstrom proviantakom, kolacovych ranajkach, sme sa dosuchtali na Skalisko s prekrasnym vyhladom. Prichylila nas horska chata, vecer s chatarom Arpadom a tekutym bazmekom,no a mozmeme slapat dalej po 242prejdenych km.

4.8.

Konecne v Kupeloch Stos. Po dvoch hodinach bludenia sa podarilo trafit. Sme taki unaveny, ze ani Boris nema potrebu vecerat, tak ulihame v altanku.

3.8.

Po prijemnom oddychu a naslednom vykupeni Tesca pre doplnenie zasob (baby 20kg batohy, chl. 25 :-/ ) stanujeme pri zatv. chate Lajoska vo Volovskych vrchoch. Neprsii 🙂

2.8.

Ahojte vsetci nasi pozorovatelia… 🙂
Hlasime sa z metropoly vychodu – KOŠÍC. Len pripominam vsetkym , ktori by chceli kus nasej cesty prezit s nami, nech sa nam pokojne ohlasia a pripoja sa! Budeme sa velmi tesit! takze vsetci ste milo pozvani. 🙂 a nezabudnite na priskočné…. 🙂 Z + K + J + B

1.8.

Heslo dna: ‚Po 4 dnoch bez hygieny dostava fraza "Citim sa skvelo" novy zmysel!‘
Aktualna pozicia: Niekde pri Kysaku
Tak nasi putnici opustili Sarissky hrad a porali sa dalej. Cast cesty museli z dovodu burky (ake to prekvapenie!) absolvovat po asfaltke, kedze znacka viedla popri rozvodnenom potociku a kajak si nezobrali. Ubytovanie je opat na urovni! Po zavolani na poznamenane cislo, ochotni domaci prisli po nich na aute a odviezli ich na svoju farmu. Ako na spravnej farme sa tu nachadza mnozstvo maciek, psov sliepok a ineho domaceho zverstva a nenachadza sa tu elektrina. Zajtra je na plane vylet do Kosic, hadam ta civilizacia nebude priliz velkym sokom.

31.7.

Ahooooj. Dnesny den mame na starosti strazenie hradu. Chalani davali sindle na strechu, my sme zutulnovali bastu, zuzka dojila kozu a pak sme robili a hlavne zbastili cely syr. K+Z sli na nakup. Vecer bude gulas! 😛

30.7.

Aktualne ohlasena pozicia: Šarišský hrad
Ide si tak nasa skupinka cez Velky Saris, ked sa tu pri nich pristavi auto s ponukou na prespanie. Ubytovanie to vsak nebolo len tak ledajake, ale priamo v baste na Sarisskom hrade v spolocnosti dobrovolneho restauratera hradu, profesora studujuceho nocne motyle a piatich koz. Takze to bolo nielen s vykladom, ale aj s kurzom dedinskeho zivota a dojenim…

29.7.

Kukli sme bardejov a po "jazde hrdinov SAD" do hervartova (pekny kostol) sme prekrocili po prve 1000 metrovku, dosli na chatu cergov uplne bez dazda, dokonca so slnkom! Jedeeeem!

28.7.

Tak sme od kulturaku v Kurimke presli cez hrad Zborov az do Bardejova, ktory je nadherny! Cely den nam neprsalo, uvidime co zajtra. Kukame mesto, za chvilu je bazant kinematograf. Zdravime

27.7.

Aktualne ohlasena pozicia: Kurimka
Dnes ich chytil riadny lejak. Po prichode do obce zacali hladat pristresie, ktore nasli vo volebnej miestnosti na obecnom urade. Velka vdaka nesmierne ochotnemu starostovi nielen za ubytovanie, ale aj za utopence i poharik. Obzvlast ak riesil predtym aj treti povodnovy stupen v dedine, kde voda v miestnom jarku brala metrakove betonove bloky…

26.7. 22:00

No cesta bola vselijaka, obcas prsalo, skoncili sme iba v dedine Kruzlova, zajtra pokracujeme, spoluturistov sme nestretli.

26.7. 9:41

Dorazeny na Duklu, pocasie pod mrakom, zatial neprsi, ideme slapat. Pozdravujem

25.7. 22:02