Hochgolling

Výstup na najvyšší vrchol Schladminských Táur, 26. – 27. 6. 2010

Fotografie môžete nájsť na stránkach Picasa.

Sobota 26. 6. 2010

Naše putovanie sa začalo na parkovisku v doline Goriachtal, kam sme po štyroch hodinách cesty dorazili niečo po desiatej. Stúpame krásnou dolinou cez Goriachwinkel, Goriachbach nám predviedol dva mohutné vodopády. Na chate Landawirsee Hutte sa posilníme pivom (zo zásob chatára) a obedom (zo zásob vlastných); pozorujeme pri tom mohutný kopec Hochgolling, náš zajtrajší cieľ, na ktorý je z chaty vskutku impozantný pohľad. Zvyšok dňa strávime krátkou túrou k jazerám Unter a Ober Landawirsee a ďalej do sedla Krautgart Scharte. Cestou musíme prekonať niekoľko snehových polí – snehu je tu po tohoročnej chladnej jari ešte neúrekom. Nie sú vôbec prešľapané a na môj vkus sú aj strmé, tak sa ich snažím obísť po skalách. Manéver mi nevyšiel, terén pod sedlom je už dosť strmý a nebezpečný, a tak sa radšej vrátim. Ostatní neexperimentovali ako ja a sú zatiaľ už v sedle. Ivan sa vracia, Barborka s Piatkom pokračujú hrebeňom cez Pietrach do sedla Trockenbrot Scharte, odkiaľ zostúpia k chate. Ivan na chate zisťuje, že postráda mobil. Nemá z toho dobrú náladu – predstava, že mu vypadol z vačku niekde na túre, nie je vôbec povzbudivá. Od chatárky sa dozvedá, že taký videli ležať vonku pred chatou na lavičke. A naozaj, na mieste, kde sme obedovali, leží (už niekoľko hodín nedotknutý) Ivanov mobil. Darmo, sme v Rakúsku. Mohol by snáď takto ležať na lavičke niekoľko hodín mobil aj u nás doma na Slovensku? Že sme v Rakúsku, zisťuje o malú chvíľu aj Piatok. Sandále, ktoré si na chate nechal, už na svojom mieste nenašiel. Na rakúskych chatách je totiž zvykom mať zásobu papučí na prezutie, aby turisti nebehali po chate vo vibramách. Landawirsee Hutte je výnimka, tu papuče nemali žiadne. To ale nemohol vedieť rakúsky turista, ktorý si obul Piatkové v dobrej viere, že je to erár. A tak Piatok, ktorý si ich sem vyniesol, chodí bosý.

Nedeľa 27. 6. 2010

Ráno nevyzerá pekne. Oblakov je viac ako včera, náš kopec Hochgolling je zahalený v mrakoch. Ostáva nám iba veriť, že sa meteorológovia, ktorí predpovedali na dnešný deň postupné vylepšovanie počasia, nemýlili. Náš výstup sa začína zostupom: cesta do sedla Golling Scharte po vrstovnici priamo od chaty je pre nebezpečné snehové polia uzavretá, a tak musíme najprv zostúpiť 150 metrov k druhej výstupovej trase z doliny. Do sedla Golling Scharte stúpame mohutným snehovým poľom, našťastie ne tak strmým, aby sa nedalo prekonať. Ďalej vedie výstup západným svahom Hochgollingu, miestami dosť strmým terénom. Konečne sme na vrchole, 2862 metrov vysoko. Výstup od chaty trval celé štyri hodiny a dal nám riadne zabrať. Počasie sa zatiaľ vylepšilo, je krásny deň, krásne výhľady. Krásna chvíľa.

Zostup potom vedie tou istou trasou, ako sme stúpali, na snehovom poli pod sedlom Golling Scharte sa prvých najstrmších 20 metrov istíme lanom, ďalej je to už pohoda. Na chate sme o piatej. Je nádherný večer, obloha je už úplne jasná, vôbec sa nám z hôr nechce odísť. Popíjame pred chatou pivo a kocháme sa výhľadom na „náš“ kopec. Po šiestej sa dávame na zostup.

Osoby a obsadenie: Pelé, Ivan, Barborka, Piatok

Text a foto: Pelé