V doline Bystrého potoka

Klubová dovolenka Volovské vrchy 19. – 26. júl 2014

Sobota 19. júl, príchod

V priebehu dňa sa všetci schádzame na lesníckej chate v doline Bystrého potoka. Aktivity dnešného dňa sú rôzne – jedna skupina (Pelé, Svaťa, Paľko, Jožo) sa cestou zastavia v Markušovciach, kde si pozrú kaštieľ a hlavne urobia krátky výlet k unikátnemu skalnému útvaru Markušovský skalný hríb. Peťo, Ondro a Ctibor vystúpia cestou – necestou na Malú Hekerovú, Musto sa bicykluje po doline Bystrého potoka. Najzáslužnejšiu činnosť však vykonáva Borko s Ivanom – varia pre nás kotol výborného gulášu (iba Mustovi sa videl mastný, ale chutil aj jemu). Večer pri ohníku Pelé s gitarou dáva rozum Borkovým dievčatkám, že majú piť vodu a nie rum (Nohavica), čo si najmä Danielka veľmi dobre zapamätala.

Nedeľa 20. júl Zlatý Stôl

Všetci hromadne (okrem Borka, ktorý išiel odviezť domov rodinku, a Musta s Peťom, ktorí vyrazili na 110 km dlhý cyklovýlet k Palcmanskej Maši za účelom vykúpania sa) vyrážame na najvyšší vrch Volovských vrchov – 1322 metrov vysoký Zlatý stôl. Po zvážnici sa dostávame na bočný hrebeň, modrou značkou dosiahneme vrchol. Po veterných kalamitách nedávnych rokov sú lesy Volovských vrchov dosť zdevastované, vďaka čomu je zo Zlatého stolu výhľad, čo v minulosti nebývalo. Ctibor s Ondrom a Jožom pokračujú po modrej značke do Švedlára, ostatní zostupujú zvážnicou do doliny Bystrého potoka. Je horúci letný deň, podaktorí (Pele, Svaťa, Karol a Renátka) sa chladia v osviežujúcej vode Bystrého potoka, ostatní sa tvária, že je pre nich voda veľmi studená. V pokročilý večer prichádza naša cykloskupina, Peťo vyzerá dosť zničene. Večer pri ohníku dnes nemá chybu.

Pondelok 21. júl, Skalisko

Dnes ideme na najatraktívnejší kopec Volocských vrchov – Volovec a Skalisko. Ideme v dvoch skupinách protismerne – väčšia z Henclovej, menšia skupina, majúca za úlohu priviezť naspäť autá, ide protismerne z chaty. V tejto skupine je aj Musto, ktorý skupinu prevedie neuveriteľne strmým a zarasteným terénom diretisimou na Kobyliar a potom na Zlatý stôl, čím si túru predĺžili. Peťo však v nohách cítil vyše 100 bicyklových km urobených s Mustom predošlý deň a z červenej značky sa potom vrátil; ďalej do Henclovej pokračuje len Musto s Mirom a Majkou. Cesta po hrebeni je náročná – časté mohutné polomy sťažujú postup. Lesy sú tu dosť zdevastované. Na miestach, kde lesníci už popadané kmene popílili a poodvážali, ostalo ležať úplne všetko nespeňažiteľné, v polmetrových závejoch konárov je chôdza veľmi náročná. Na Skalisku sa oddeľuje Ondro s Jožom, idú na chatu pod Volovcom na pivo a vrátia sa potom radšej kratšou cestou späť do Henclovej. Ostatní dorážajú večer po únavnom pochode na chatu pri Bystrom potoku. Vlado s Renátkou dnešný deň využili na návštevu Turnísk pod Kojšovskou hoľou a na zber hríbov.

Utorok 22. júl tunel Mária Terézia

Počasie sa pokazilo, prší, okolité kopce sú v mrakoch. Do hmly a mokrej trávy sa nikomu nechce. Padne rozhodnutie ísť dnes do tunela, ktorý spája dolinu Bystrého potoka so Smolníckou dolinou. Dva kilometre dlhý tunel bol vybudovaný v osemnástom storočí za účelom využitia vôd Bystrého potoka na poháňanie mechanizmov banských diel pri Smolníku; dodnes je funkčný a priechodný. Vďaka lesným robotníkom, ktorí nám ráno prišli opraviť netečúcu vodu (vraj sa vždy po daždi zapchá filter, voda totiž nie je z prameňa, ale z potoka a nie je pitná, čo sme zistili vizuálne – je kalná, aj na vlastných črevách, na čo vás však prevádzkovateľ chaty neupozorní, ba čo viac, popiera to) sa nám podarilo v lese skrytý vchod do tunela nájsť. Tmavá a vlhká diera mnohých odradila, a tak do Smolníka na pivo pokračujú iba siedmi statoční (Borko, Ivan, Pele, Svaťa, Valika, Ondro a Ctibor). Je to vskutku zaujímavá turistika, ideme dva kilometre (cesta tunelom trvá 40 minút) pri svetle čeloviek po lávke nad vodným tokom, výška tunela sa mení – niekde je tunel vysoký aj šesť metrov (v strede, kde sa kopáči celkom nestretli), inde ideme desiatky metrov skrčení. V každom prípade si treba dávať veľký pozor na hlavu, takmer všetci sme tento výlet odniesli niekoľkými hrčami (okrem Valiky – Valika je trošinku menšia, ale hlavne šikovnejšia a opatrnejšia). V susednej doline si prezrieme Smolník – v minulosti vďaka baníctvu jedno z najzámožnejších miest Slovenska, v súčasnosti veľká diera bez možnosti zárobku. Posedíme pri pive a dobrom jedle a vydáme sa na spiatočnú cestu opäť tunelom. Pelého idea ísť naspäť cez vrchol Hekerovej nemá zmysel, kopce sú po celý deň v mrakoch. Nuž si pozrieme Hekerovú aspoň zvnútra.

Streda 23. júl Poráčska dolina

Počasie je opäť upršané. Ísť na vrcholy nemá zmysel, ideme radšej do Poráčskej doliny. Aj keď je dolina neďaleko od nás, cez hory niet zjazdnej cesty, naokolo najazdíme mnoho kilometrov. Opäť ideme dve skupiny oproti sebe – Pelé, Svaťa, Boris a Paľko zo Sloviniek, Ivan, Valika, Ondro, Jožo a Musto z Poráča. Poráčska dolina je dosť nezaujímavá, skaly, ktoré sa nad dolinou vypínajú, pre stromy vôbec nevidno. Pochod nám spestrí iba potok, valiaci sa na jednom mieste cez cestu, ktorý treba prebrodiť. Je neuveriteľné, ako rýchlo táto voda klesla – protivná skupina idúca z Poráča o dve hodiny neskôr tvrdila, že nikde potok cez cestu, kde by nebol most, tiecť nevidela a že nikde brodiť nebolo treba (iba Jožko Novák mal mokré topánky, pretože vraj v nich napodiv brodil neexistujúci potok) Pelého skupina sa v Poráči rozhoduje vystúpiť ešte na neďaleký Bukovec. Počasie sa v podvečer umúdrilo, mraky sa trhajú a aj slniečko sa sem-tam ukáže, pohľady z Bukovca nemajú chybu. Aj výstup na Bukovec je veľmi príjemný, vedie po lúkach a riedkym lesíkom. Všetci štyria sme sa zhodli, že Bukovec bol najkrajší kopec dosiahnutý na tejto akcii.

Štvrtok 24. júl Kojšovská hoľa

Síce Aladin sľuboval niečo iné, ale prší aj dnes. Napriek tomu vyrážame na pomerne vzdialený cieľ – Kojšovskú hoľu. Ideme v troch autách a štyroch skupinkách. Pelé so Svaťou a Peťom stúpajú z Kojšova cez skalné mesto Turniská (cestou nachádzajúc neuveriteľné množstvá dubákov), Valika s Mustom, ktorí vyviezli auto po príšernej ceste na Kojšovskú hoľu k chate Erika idú oproti nim. Boris s Jožom a Paľkom idú z Kojšovskej hole po hrebeni na Jahodnú, Ctibor s Bejkou a Ondrom z Jahodnej na Kojšovskú hoľu (Ivan sa tejto túry nezúčastnil, bicykluje dnes opäť do Poráčskej doliny). Dážď nás dnes sprevádza takmer po celý deň, každý sa pred ním skrýva, ako sa mu dá (niektorí v mohutnom skalnom tuneli na Turniskách, iní v neobyčajne útulnej chate Lajoška pod Predným Holiskom). Večer sa mraky máličko trhajú, dá sa vidieť holý vrchol Kojšovskej hole. Pelé so Svaťou to využívajú a ako jediní zo všetkých naň vystúpia. Šťastie im však nepraje, tesne pred dosiahnutím vrcholu hmla padá opäť a tak z Kojšovskej hole vidia guľové.

Piatok 25. júl Hekerová , Vtáčí vrch a iné

Ľudí na chate ubúda. Borko už odišiel včera večer, dnes dopoludnia odchádza Pelé so Svaťou, Valika, Ctibor aj Bejka. Skupina Peťo, Musto a Jožo   vyráža cestou – necestou cez Peklisko na Veľký vtáči vrch a odtiaľ do Smolníka, nazad sa vracajú už známym tunelom Mária Terézia. Peťo sa prejavil ako jediný inteligent v celej skupine na Bystrom potoku, pretože si do tunela zobral na hlavu cyklistickú prilbu a tým svoju hlavu ušetril od zdevastovania.. Paľko s Ondrom a Ivanom stúpajú opačným smerom, diretisimou na modrú značku idúcu cez Zlatý stôl, po nej na žltú a po žltej značke na Hekerovú. Pelé so Svaťou a aj Ctibor s Bejkou sa ešte cestou zastavia v baníckom múzeu v Gelnici, Pelé a Svaťa pokračujú k Spišskému hradu, kde si urobia krátky výlet skalným mestom Dreveník.

Sobota 26. júl odchod

V dnešný deň sa lúčia s chatou aj poslední tu pozostalí, odovzdávajú kľúče od chaty lesníkom a autom či vlakom vyrážajú k domovu.

Zúčastnení:
Borko, spočiatku aj so svojimi dievčatami
Ivan, Karol, Peťo, Musto
Pelé, Svaťa, Paľko, Ondro,
Ctibor, Valika, Bejka, Jožko Novák
Na dva dni Vlado, Renátka, Majka a Miro

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.