Triebental II

20. – 22. jún 2015

Pre veľký úspech a zároveň turistický neúspech kvôli upršanému počasiu sme sa rozhodli zopakovať vlaňajšiu akciu Treibental v jarnom termíne. Predpoveď počasia opäť nebola najlepšia, hrozilo, že sa zopakuje scenár z minulého roka. Našťastie to ale rakúskym meteorológom celkom nevyšlo a tak sme mohli počasie zhodnotiť ako znesiteľné a akciu prehlásiť za úspešnú. Zúčastnení: Majka, Miro, Boris, Ivan, Peter, Bejka, Ondro, Pelé, Valika, Mišo, Veronika, Lenka S. a jej kámoška Betka.

Piatok 19. jún – deň nultý:

Kvarteto netrpezlivých dorazilo do Triebentalu už v piatok podvečer, a keďže ich rozumnejšie nič nenapadlo, tak išli preskúmať svah s lesnými cestami za chatou. Nebyť mokrého porastu/trávy takmer dosiahli najbližší vrchol situovaný v blízkosti chaty – Sitzstattriedel (1557 m. n. m.). Prechádzka odhalila aj možnosť vykonávať nenáročné túry za nepriaznivého počasia po týchto lesných cestách, ktorými boli prebrázdené všetky svahy v okolí.

Sobota 20. jún:

Postupne sa zliezame na známej chate v doline Triebental medzi Seckauerskými a Rottermanskými Taurami. Počasie je dnes upršané, nevhodné na väčšiu túru. Ideme iba k plesu Eberlsee pod Griessteinom, menšia skupina v zložení Peter, Ondro a Bejka, ktorí pleso navštívili už vlani, traverzujú svah Kreuz Kogelu po lesných cestách do dediny Hohentauern. Boris ide na Vottleck – ako jediný dnes dosiahol vrchol, pre hmlu však z neho nevidel nič.

Nedeľa 21. jún:

Ráno síce stále popŕcha, Pelé však verí predpovedi počasia, podľa ktorej má v priebehu dňa oblačnosti odbúdať, a tak nás nekresťansky o šiestej ráno vydurí z postelí a vyženie na náročnú túru na Griess Kogel a Geierhaupt. Idú všetci. V doline nad Unterwaldom parkujeme autá a vyrážame. Čaká nás 1500 metrov stúpania, podľa smerovníka 5 a pol hodiny do strmého kopca. Odpája sa od nás Peťo s Bejkou, ktorí zvolili menej masochistickú túru na Schoneben Alm pod Klein Reichartom, ostatní všetci stúpame smerom na Geierhaupt. Keď vyjdeme z lesa, čaká nás nie veľmi povzbudivý pohľad – hory sú odeté do bieleho rúcha po nočnom snežení, podchvíľou sa nám zahaľujú do čiernych mrakov. S pribúdajúcou výškou klesá teplota, tí, čo preventívne nechali rukavice a čapice na chate, sú dosť smutní. Na vrchole Griess Kogel 2328 m takmer všetci účastníci výstupu túru ukončia a zostupujú. Ďalej pokračuje iba vrcholové družstvo v zložení Boris a Pelé, ktorých neodradili zahmlené vrcholky ani zasnežené skaly. Ich rozhodnutie sa ukázalo správne – o chvíľu sa mraky začínajú trhať a im sa naskytnú krásne výhľady. Počasie je veľmi premenlivé – chvíľu hmla, chvíľu svieti slnko, na malú chvíľu dokonca sneží. Toto premenlivé počasie dodáva okolitým horám atmosféru. O pol hodiny stoja na vrchole Geierhaupt, 2417 metrov nad morom, na najvyššom kopci Seckauerských Táur. Potom nasleduje už iba brutálny zostup 1500 metrov strmo dole, kolená dostanú zabrať.

Pondelok 22. jún:

Je krásne ráno. Poprvýkrát za dva pobyty na tejto chate vidíme kopec Gross Griesstein nad chatou v celej svojej kráse. Dnes bude našim cieľom. Boris ide priamo od chaty, ostatní sa odvezieme autom na druhú stranu kopca k chate Franzbauernhutte, odkiaľ budeme mať o 300 metrov menšie prevýšenie. Na vrchole (2337 m) sa stretáme a obdivujeme nádhernú panorámu blízkych aj vzdialenejších hôr. Peťo s Ondrom na vrchol nejdú, obkolesí Gross Griesstein traverzom. Dievčatá (Lenka, Betka a Valika) idú iba k plesu Eberlsee, pretože potrebujú odísť skôr domov. O piatej hodine popoludní dávame útulnej chate zbohom a vyrážame k domovu.

Pelé

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.