Upršaný Triebental

Triebentalhutte 13. – 15. 9. 2014

Na tri voľné septembrové dni sme mali objednanú chatu v doline Triebental medzi Seckauerskými a Rottemanskými Taurami v Rakúsku. Dolina krásna, pekných kopcov naokolo fúra, len to počasie… Babie leto nie a nie prísť, stále len prší. Napriek takémuto daždivému počasiu sme porobili v oblasti zopár pekných túr.

Prvá trojčlenná skupinka (Ivan, Ondro a Bejka) prichádza do Triebentalu už v piatok 12. septembra večer. Samozrejme, v daždi. Prší celú noc, aj v sobotu 13. septembra, nuž len strážia chatu a čakajú na príchod ostatných. O desiatej prichádza Pelé so Svaťou a Mišom, hneď po nich Igor so synmi a Majou M. Napoludnie napriek dažďu vyrážame na výlet. Ivan s Mišom stúpajú na najbližší kopec nad chatou – 1888 metrov vysoký Vottleck. Zdolali ho, no v hmle nevideli vonkoncom nič. Igor so rodinkou ide za kultúrou do Admontu, Pelé so Svaťou, Majou, Ondrom a Bejkou idú autom do Rottemanských Táur k Edelraute Hutte, odkiaľ chcú vystúpiť k plesu Gefrorener See pod hrebeňom. Posilnení výbornou polievkou a pivkom na chate stúpajú hore dolinou. Dážď nie je silný, dokonca sa na okamih ukázalo aj slniečko a odkrylo okolité kopce. Pri plese Gefrorener See je však už zasa hmla a zima. Poobede prichádza aj zvyšok osadenstva chaty – Miro Mombat s Marienkou a Peťom a druhým autom naša česká odnož Lenka s Pavlou. Vo vykúrenej chate sa všetci sušíme a je nám dobre.

Nedeľa 14. septembra nevyzerá o nič lepšie. Hory sú zahalené do mrakov, prší. My sme však verní heslu, že „neexistuje zlé počasie, jestvuje len zle oblečený turista“, a tak vyrážame na túry. Svaťa s Majou idú na Vottleck nad chatou, Peťo s Ondrom a Bejkou k plesu Eberlsee pod Griessteinom, Igor so synmi a svokrom Liborom zdolajú zahmlený a hore aj zasnežený 2448 metrov vysoký Bosenstein (najvyšší vrchol Rottemanských Táur), zvyšok osadenstva stúpa zo záveru doliny Triebental do sedla Triebener Torl, odkiaľ majú v úmysle vystúpiť na vrch Gross Grisstein. Namiesto toho, aby dážď ustal, prší stále viac a viac, v sedle Triebener Torl sú už všetci mokrí a na vrchol už nik nemá vôľu ísť. Ono to v tej hmle ani nemá zmysel, keď nič nevidno, a vzhľadom na to, že hore asi aj sneží, bolo by to o hubu. Zostúpime dolinou potoka Beren Bach k chate, cestou pozbierame množstvo hríbov, ktoré v tomto mokrom počasí rastú ako besné. Svaťa s Majkou z nich prichystali chutnú večeru pre všetkých v chate.

Pondelok 15. septembra to skoro ráno nevyzerá oveľa lepšie, ale aspoň už neprší. Postupne sa však vyjasňuje a k našej veľkej radosti sa odkrývajú okolité kopce. Konečne pekný deň!

Konečne má zmysel ísť na kopec! Našim cieľom je 2231 metrov vysoký Geier Kogel neďaleko chaty. V sedle Wirdstorl meníme rozhodnutie – vrchol Geier Kogel sa podchvíľou halí do mrakov (vrcholce vysokých kopcov sú aj dnes stále v mrakoch), radšej ideme na opačnú stranu na Kreuz Kogel; je síce o dvesto metrov nižší ako náš pôvodný ciel, svieti naň však slniečko a tým pádom sľubuje pekné výhľady. Ďalej pokračujeme po hrebeni severným smerom, do Triebentalu zostúpime po lesných cestách. Aspoň že sa nám posledný deň pekne vydaril.

Pelé

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.