Kamp – Thaya – March Radweg (skrátene KTM) je ďalšou z rakúskych diaľkových cyklistických ciest, na ktorú sme sa vypravili. Trasa sa začína pri Dunaji v meste Krems, sleduje toky troch riek – Kampy, Dyje a Moravy, aby skončila neďaleko Bratislavy v Hainburgu. Dlhá je 485 kilometrov a o časté kopce v jej priebehu vôbec nie je núdza, celkové prevýšenie na trase je niečo málo vyše 4000 metrov. Trasa vedie rakúskou oblasťou Waldviertel a Weinviertel, ktoré – ako už názov napovedá – sú charakteristické v prvej časti rozsiahlymi lesmi a v druhej nekonečnými vinohradmi. O hrady, zámky, kláštory a iné pamiatky a zaujímavosti na trase nie je núdza.

KTM Radweg

Rozprávanie o bicyklovej jazde krásnou krajinou, júl 2010

Fotografie môžete nájsť na stránkach Picasa.

Zúčastnení:

Pelé – vedúci expedície a zároveň vedúci autodopravy
Boris – pravá ruka vedúceho a vrcholové družstvo
Svaťa – proviantný náčelník
Katka – pravá ruka proviantného náčelníka
Vlado – pomocná autodoprava
Štefan, Zdeněk, Michal, Milan, Milan, Lenka a Jano – členovia výpravy

Kapitola prvá – rieka Kampa (Kamp)

Sobota 17. júla 2010

Naša cesta sa začína v rakúskom meste Krems. Je síce zatiahnuté, ale neskutočná spara. V Kremse práve prebiehajú marhuľové slávnosti (Marilenfest), kopa stánkov, ľudí, všetko sa točí okolo marhúľ. Marhuľová pálenka, marhuľové knedle, marhuľové koláče, klobása s marhuľovým lekvárom namiesto horčice… Posilnení marilenschnapsom (výborná pijatika s marhuľou v pohári) sa opierame do pedálov a v neuveriteľnej horúčave (je 35 stupňov Celziusa v tieni) stúpame do nášho prvého kopca, uličkou pomedzi vínnymi pivničkami (hajlochmi). Nasleduje zjazd do Langenlois, cieľa našej prvej etapy.

V Langenlois prvé prekvapenie – v mape zakreslený kemping tu nie je, bol pre nerentabilnosť zrušený. Správca miestneho kúpaliska nás ale nechá prespať na kúpalisku, a to celkom zadarmo. Kúpeme sa v rieke Kampe, popíjame vínečko na zdar expedície. Ani nerozkladáme stany, spíme pod drevenou strechou na verande pred šatňami. Aspoň sme si hneď na úvod nezamokrili stany, v noci je totiž riadna lejavica.

Prvá etapa Krems – Langenlois(zahrievacia) merala 18 km.

Nedeľa 18. júla 2010

Dnes mám službu na prevezenie áut ja. Sadám so Svaťou do auta a odvezieme sa do cieľa etapy do Krumau. Z Krumau, ktoré je v doline pri rieke Kampe, musíme najskôr vystúpať do riadneho kopca (Svaťa, ktorej som sľúbil, že to dnes bude týmto smerom prevážne z kopca, ma skoro išla zbiť), potom sa vlníme po náhornej planine Waldviertelu raz hore, raz dole. Prechádzame okolo renesančného zámku Greillenstein, ktorý strážia dva nádherné kamenné levy a množstvo iných sôch, po ďalšej jazde nasleduje kláštor Altenburg, kde sa stretáme s hlavným peletónom. Kláštor Altenburg, označovaný ako „klenot kraja Waldwiertel“, rozhodne stojí za návštevu. Pod barokovým kláštorom boli odkryté vykopávky pôvodného kláštora z 12. storočia, a tak vlastne táto pamiatka predstavuje „kláštor pod kláštorom“, čo je európsky unikát. Od Altenburgu schádzame päťkilometrovým zjazdom k rieke Kamp, po zvyšok dňa už potom sledujeme jej tok. Prechádzame okolo hradov Rosenburg, Gars a Offenstein, v podvečer napokon prichádzame do Langenlois, kde na nás čaká druhé expedičné auto. Keď prichádzame do Krumau, chlapci už majú postavené stany.

Dnešná etapa Langenlois – Krumau merala 64 km, prevýšenie bolo skoro 900 m. Cena kempu 6 €.

Pondelok 19. júl 2010

Autá rozváža dnes Vlado, za parťáka si berie Borisa. Ostatní bicyklujeme popri Kampe a následne popri priehrade Dobrastausee. Cieľ dnešnej etapy máme v kláštore Zwettl. Kemping v Zwettli opäť nie je (aj keď je na mape namaľovaný), a tak sa rozhodujeme naložiť bicykle na strechu áut a vrátiť sa 10 km naspäť k priehrade, kde strávime noc v nádhernom kempe pri vode a pri zrúcanine hradu Lichtenfels.

Dnešná etapa Krumau – Zwettl merala 36,5 km. Cena kempu 7 €.

Kapitola druhá – rieka Dyje (Thaya)

Utorok 20. júl 2010

V Zwettli sme sa definitívne rozlúčili s riekou Kampou, bicyklujeme opäť po náhornej planine Waldviertelu smerom na sever. V Echsenbachu zastavujeme pred múzeom šnapsu (pálenky), resp. pohárov, z ktorých sa pije. Z prehliadky ale nie je nič, je presne dvanásť hodín, majú poludňajšiu pauzu a čakať až znovu otvoria sa nám nechce. Pozrieme si aspoň zaujímavý kostol, ktorý tu v Eschenbachu majú – k starému, ktorý zjavne nevyhovoval populačnému rastu obce pristavili nový. Kostol má teraz tvar písmena L a aby v kostole nik nebol znevýhodnený, oltár je v mieste styku starého a nového kostola postavený našikmo. Niečo také sa hneď tak nevidí. Z Echsenbachu sfičíme z kopca k rieke Dyji. Tu je Dyje ešte len taký malý potôčik, v priebehu zvyšku dňa však máme možnosť sledovať, ako naberá na mohutnosti. Ďalšiu zastávku máme v meste Waidhofen an der Thaya, ale toto mesto nás veľmi nenadchlo. Potom už pokračujeme do obce Thaya, kde už na nás čakajú Vlado s Borisom, ktorí dnes opäť prevážali autá. Vlado sa s nami lúči, musí byť zajtra v robote. Osireli sme len s jedným expedičným autíčkom, do ktorého sa musíme pomestiť s batožinou všetci siedmi. Spíme v malom kempe pri rieke; okrem nás je tu iba starší manželský pár s vnúčikom. Dedko je telom aj dušou rybár, a nie hocaký – z Dyje ťahá jednu rybu za druhou.

Dnešná etapa Zwettl – Thaya merala 50 km. Cena kempu 5,30 €.

Streda 21. júl 2010

Vladovo auto je už preč, a tak dnes prevážam jediné expedičné vozidlo sám. Podľa možností kopírujem trasu KTM, aby som videl všetko pekné, ako moji priatelia na bicykloch. Prechádzam cez mesto Dobersberg (kaštieľ), potom Karlstein (hrad, ale súkromný a tým pádom neprístupný, hoci pekný), Raabs (krásny starobylý hrad, bohužiaľ tiež neprístupný; otvárajú ho iba cez víkendy a dnes je streda). V Raabse sa stretám s dvomi Milanmi, ktorí nás nečakane prišli podporiť. Spoločne vyrážame aspoň zopár kilometrov oproti hlavnému peletónu. Za Raabsom odbočujeme z trasy KTM a smerujeme, sledujúc rieku Dyje, na zrúcaninu hradu Kolmitz. Je to vraj jedna z najväčších zrúcanín hradu v Rakúsku, škoda by bolo hrad nevidieť. Je to sem dosť do kopca a teplota vzduchu nad tridsať stupňov, bicyklová skupina prichádza zmorená. Beriem do auta Svaťu a Katku, na bicykloch ďalej pokračujú iba chlapi. Prevažne z kopca smerujú cez Drosendorf Stadt do Langau, kde budeme nocovať. My sa cestou zastavíme ešte v Gerase, kde je kláštor, potom sa už všetci stretáme v peknom kempe pri jazere.

Dnešná etapa Thaya – Langau merala 77 km. Cena kempu 5,80 €.

Štvrtok 22. júl 2010

Vďaka Milanovi dnes máme opäť dve autá a tak nemusí etapu nik vynechať. Milanovci idú v protismere, my ostatní výnimočne všetci spolu. Pohodovou krajinou sa dostávame do Hardegu, keď predtým absolvujeme parádny zjazd do údolia Dyje. Prehliadka Hardegského hradu stála za to, vďaka blízkosti českých hraníc sme aj sprievodcov výklad mali v češtine. Potom musíme vyšliapať rovnakú výšku, ktorú sme zjazdom do Hardegu stratili. V Merkersdorfe odbočíme k zrúcanine hradu Kaja, ten ale nachádzame zatvorený – otvára sa iba cez víkendy na pár hodín poobede (ako vlastne skoro všetky hrady, zámky a múzeá vo Weinvierteli, ako sme pri ďalšej ceste zistili). Pokračujeme ďalej smerom na Retz. Pred Retzom si pozeráme veterný mlyn a kalváriu pri ňom, to všetko v strašnom úpeku. Schádzame do mesta, kde si na chvíľu oddýchneme na lavičke v tieni starej radnice. So Svaťou ideme pozrieť múzeum bicyklov, patrí sa, keď už sme sem dobicyklovali. Majú tam ozaj pekné historické kúsky. Za Retzom sa krajina dramaticky mení – preč je zalesnená náhorná planina Waldviertelu s častými zjazdmi k riekam a následnými stúpačkami. Pohybujeme sa po mierne zvlnenej rovine, všade navôkol iba polia a vinohrady. V takomto teréne sa zvyšuje aj naša priemerná rýchlosť a kilometre rýchlejšie pribúdajú. V ktorejsi dedinke za Retzom vidíme pri ceste odpočívať dvoch bicyklistov; keď prídeme bližšie, zisťujeme, že je to Lenka s Janom, ktorí dnes za nami zavítali. Sadáme si do tieňa stromu k nim, oddychujeme a dopíjame posledné zvyšky vody. Zrazu – kde sa vzal, tu sa vzal, stojí pred nami dedko (vari ten z rozprávky?) a ponúka nám možnosť nabrať si čerstvú vodu u neho v hajlochu. Neodmietame, smädní sme v tom teple dosť. Keď si naberáme vodu, pýta sa nás, či si nechceme pozrieť jeho pivnicu. Neodmietneme ani to, pivnica je príjemne chladná a tak ako Retzké pivnice celá vydlabaná v pieskovci. Napokon sa deduško opýta (to všetko strašne „šreklich“ nemčinou), či nechceme ochutnať jeho víno. Nasledujúcu polhodinu strávime popíjaním naozaj vinikajúceho Zeleného Veltlínu a Vlašského Rizlingu. Je čas sa ale pobrať na ďalšiu cestu. Ani sme sa nenazdali a náš dnešný cieľ, mestečko Grosskadolz, sme prešli, zistili sme to až dobrých 7 kilometrov za ním. Vraciame sa a prácne sa orientujeme podľa mapy, pretože trasa KTM Grosskadolz obchádza a nikde nie je možné vyčítať, kde doň odbočiť. V malom kempingu vedľa kúpaliska (sme tu úplne sami) sa lúčime s Milanovcami, ktorí odchádzajú domov.

Dnešná etapa Langau – Grosskadolz merala 70 km, bez zachádzky za Grosskadolz by to bolo 56 km. Cena kempu 3 €.

Piatok 23. júl 2010

Službu expedičného vodiča dnes má Michal, spolu s ním sadajú do auta aj Katka a Svaťa. Dievčatá toho majú po včerajšej náročnej etape dosť a dajú si dnes oddychový deň. Ostatní sadáme na kolesové tátoše a vyrážame na ďalšiu cestu. Kilometre v len mierne zvlnenej krajine rýchlo pribúdajú, ani sa nenazdáme a sme v Laa an der Thaya, kde máme dohodnuté stretnutie s osádkou expedičného vozu. Prezrieme si mesto a pokračujeme v jazde. Našou ďalšou zastávkou je zrúcanina hradu Falkenstein, na ktorý sme si museli vymakať riadny kopec. Bohužiaľ zbytočne – tak ako všetko tu vo Weinvierteli, aj tento hrad je otvorený iba pár hodín v sobotu a nedeľu poobede. Nechápeme prečo, za ten krátky čas, ktorý tu sme, prišlo dosť turistov, ktorí, tak ako my, odchádzajú s „nepořízenou“. Zjavne v tejto časti Rakúska nepotrebujú zarobiť na turistickom ruchu. Potom už je to viac – menej len z kopca, v Poysdorfe v kempe, opäť pri kúpalisku, spíme.

Dnešná etapa Grosskadolz – Poysdorf merala 75 km, cena kempu 4,40 €.

Kapitola tretia – rieka Morava (March)

Sobota 24. júl 2010

Nadišiel posledný deň našej jazdy, a s ním aj koniec pekného počasia, ktoré nás po celý týždeň sprevádzalo. V noci silno prší, smoklí ešte aj ráno. Pokým osedláme bicykle našťastie dážď ustane. Dnes máme na pláne náročnú etapu. Na trase už ďalej nebude žiadny kemping a tak, ak nechceme nocovať niekde v kukurici, musíme jazdu dokončiť. Autom odchádza Zdeněk so Štefanom do Ringelsdorfu, aby si dlhú etapu skrátili o dobrých 40 kilometrov. V Ringelsdorfe končím bicyklovačku ja so všetkými dievčatami (Svaťa, Katka a Lenka), Jano sa odpojil už v Hohenau, domov pokračuje po slovenskej strane Moravy, je to tade bližšie. Železní muži Boris a Michal to dnes šliapu celé. Poobede začína pršať, fúka vietor, nemajú to veru ľahké. Po krátkom odpočinku v Marchegu prichádza krátko po piatej hodine večer do cieľa v Hainburgu premočené vrcholové družstvo Boris, sprevádzaný podpornou skupinou v zložení Michal, Zdeněk a Štefan. (O Borisovi ako o vrcholovom družstve hovorím preto, lebo Boris ako jediný člen našej výpravy absolvoval na bicykli celú KTM Radweg; každý iný z nás niekde niečo vynechal.) A pretože toho Boris stále ešte nemá dosť (z Poysdorfu do Hainburgu to bolo 119 kilometrov), nečaká s ostatnými v krčme pri grogu na odvoz expedičným vozom, ale pokračuje na bicykli ďalej do Bratislavy. Celkovo dnes najazdil 145 km.

Dnešná etapa Poysdorf – Hainburg merala 119 km.

Text a foto: Pelé