Chalupná kronika 2012 – 2013

Asi to bolo tou trinástkou v čísle roku, do ktorého nás mal Silvester preklopiť. Tohoročný ročník tradičného silvestrovania na Nemčekoch bol od začiatku poznačený určitou dávkou smoly. Neodmysliteľný účastník chalupných Silvestrov, štamgast Peter, bol pred mesiacom na operácii srdca a tak sa pochopiteľne nemohol zúčastniť. Paľko, ktorý síce nie je štamgast, ale je vítaný, si pred Vianocami zlomil nohu. Pre chorobu vlastnú či niekoho v rodine napokon nemohli prísť aj iní, ktorí sa na Nemčeky tešili. Nuž a napokon nám chýbal aj druhý neodmysliteľný chalupár Borko, k dôvodu jeho neúčasti sa dostanem neskôr. Takže to bol nakoniec Silvester s historicky najnižšou účasťou, ale aj tak veľmi pekný.

Štvrtok 27. 12. 2012

S celodenným predstihom sa na chalupu vybrali Marienka a Miros, aby chalúpku vykúrili a užili si kľudu a samoty pred príchodom divej zveri. Večer strávili pri hučiacich kachliach a karkasone.

Piatok 28. 12. 2012

Krátko poobede prichádza hradný pán Pelé so Svaťou a Milanom. Čaká ich navarená výborná šošovicová polievka a tradičné Marienkine špekáčiky, dnes zvlášť dobre vypečené, teda pikantné. Pred večerom vyrážame na krátku prechádzku na lúku Na lopate. Večer sme pri varenom vínečku oprášili starú hru Šarády, ktorú sme tu kedysi dávno hrávali pravideľne, potom však odišli do zabudnutia. Mali veľký úspech, hráči zvládli ukázať a hádači uhádnuť aj také pikošky, ako napríklad „zlý sen Márie Terézie“, „hrr na nich!“ či „kôň Svätého Václava“. Najväčší úspech však mala „fialová srnka“, hlavne preto, že nik nechápal, ako mohol Pelé takú hovadinu vymyslieť.

Sobota 29. 12. 2012

Víta nás krásny, slnečný, ale mrazivý deň. Dnes sa máme stretnúť na Veľkej Lehote s ďalšími chalupármi Borkom, Ctiborom a Ondrom. Prichádzajú tam cez Vojšín, sprevádza ich Borkov otec, Emil Gluch a jeho kamarát. My tam ideme cez štál Lúčno a cez Kostolianské rybníky, ktoré sú však oplotené a tak ich musíme zložito obchádzať lesom. Pokračujeme lesnou cestou, traverzujúcou svahom Šibeničného vrchu, z ktorej máme celkom nové výhľady na Živánsku vežu na druhej strane doliny. Do Veľkej Lehoty prichádzame takmer súčastne so skupinou idúcou z Vojšína. Stretnutie oslávime v miestnej krčme. Potom ide Borkov otec a Emil s kamarátom na autobus späť do Bratislavy, Borko s Ondrom a Ctiborom sa s nami vracajú zelenou turistickou značkou do Kostolian a ďalej na chalupu. Na lúkach okolo Lehoty je sneh, v nižších polohách, ako sa približujeme ku Kostoľanom, sa sneh stráca a mení sa na ľad. Schádzame už z kopca do Kostolian, obdivujeme neobvyklý pohľad na dedinu, keď sa v tom Borko pošmykne na kuse ľadu a okamžite začne nariekať, že má zlomenú nohu. Ľudský skelet je veľmi zvláštna vec – Borko sebou švihol na chrbát ako lata, pochopil by som, keby mal zlomenú chrbticu či rozbitú hlavu. Ale ako si pri tom páde zlomil nohu ostalo záhadou. Okamžite telefonicky vraciame Milana s Mirom, ktorí odišli z Lehoty skôr a čakajú už na nás v Jedľovokostolianskej krčme. Majka so Svaťou oslovili akéhosi domorodca, ktorý nám išiel na pomoc terénnym autom. To však nedokázalo po strmej zľadovatelej ceste vyjsť za nami. Krčmárka nám zapožičala stoličku, na ktorej sa snažíme Borka odniesť. Stodvadsať kilogramov živej váhy je však cítiť, po 50 metroch už toho máme všetci dosť a stolička sa začína rozpadať. Tak takto ho ponesieme do polnoci. Za najrozumnejšie riešenie napokon považujeme dočkať na sanitku a vyniesť hore nosítka. Sanitka príde o hodinu, Borko je už chudák celkom premrznutý. Transport nosítok temným lesom, po strmom šmykľavom svahu tiež nie je žiadna malina, ale už to ide. So vzďaľujúcimi sa svetlami sanitky sa končí Borkovo tohoročné chalupárčenie, na ktoré sa toľko tešil.

Večer na chalúpke dnes za mnoho nestojí, všetci sme z dnešného dňa fyzicky aj psychicky dosť unavení a tak ideme spať neobvykle skoro – do pol jedenástej sme všetci v posteliach. To sa nám tu veru ešte nikdy nestalo.

Nedeľa 30. 12. 2012

Opäť krásne ráno. Dnes ideme na výlet na Drieňovú k rozhľadni a odtiaľ cez les a potom cez lúky na Uherele. Výstup na tento nevysoký a nenáročný lúčnatý kopec je dnes vcelku zábavný, na zľadovatelých úsekoch cesty by sa aj mačky možno uživili. Pokračujeme k bani Viktória, snažíme sa v okolí nájsť podľa Ctiborovho GPS pozostatky ďalších baní. GPS sa to veľmi nepodarilo, zato mne sa podarilo pri prečesávaní lesa objaviť starý banícky cintorín. Zachoval sa v ňom iba náhrobok talianskych zajatcov z prvej svetovej vojny, ktorí v týchto baniach pracovali. Na chalupe už čaká Péťa, ktorý za nami prišiel z ďalekej českej cudziny. Ďalej už len výborná kapustnica a výborné bryndzové halušky, varené vínko, gitara a úspešné šarády.

Pondelok 31. 12. 2012, Silvester

Ráno nás opúšťajú Miro s Marienkou, ktorých pracovné povinnosti volajú do Bratislavy. Počasie opäť nádherné, ideme na Krížne cesty a ďalej na Cígerovu skalu. Pekný kopec, ďaleké výhľady. Cestou nazad nádherný západ slnka, posledný v roku 2012. Večer na chalupu prichádza Mário so Zuzkou a malou Klárkou, ktorá po celý zvyšok večera (aj nasledujúci deň) na plný úväzok zamestnáva Milana.

Utorok 1. 1. 2013, Nový Rok

Dnes iba kratšia prechádzka na vyhliadku nad Horným Lúčnom, Ondro s Ctiborom pokračujú do Kostolian do krčmy užiť si tú pravú krčmovú novoročnú atmosféru. Pelé so Svaťou strážia chalupu, Mário rúbe drevo. Večer prišiel konečne čas na premietanie diákov. Potom Máriovci odchádzajú a Milan je voľný.

Streda 2. 1. 2013

O šiestej ráno odchádza Pelé, už dnes ide do roboty. Ostatní (dôchodcovia a dovolenkári, ktorí do roboty nemusia) upracú chalupu, porozprávajú sa so susedom Jožkom, ktorý nás navštívil, no a na obed sa aj oni vydávajú na cestu do Bratislavy. Dovidenia o rok.

Osoby a obsadenie:
Pele, Svaťa, Marienka, Miros, Milan
Ctibor, Ondro, Péťa
Mário, Zuzka, a malá čertica Klárka

Ústredné heslo akcie: Fialová srnka (pije asfalt z hrnka).

Text: Pelé
Foto: Pelé. Miro

Fotografie môžete nájst na našej stránke Picasa.